Sebapoškodzovanie

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Sebapoškodzovanie - môj príbeh

Krvavá droga so zjazveným úsmevom

Na svet som prišla v r.1978. Bola som takmer zázračné, i keď tvrdohlavé a vzdorovité dieťa. Intelektom som však vysoko prevyšovala ostatné decká. Vďaka tomu a mojej láskavej mame, učiteľke, som sa neskôr výborne ujala na školskej pôde a až po maturitu na gymnáziu som bola premiantkou triedy. Hoci som vždy mala okolo seba pár dobrých kamarátok, chýbala mi partia, s ktorou by som sa mohla naplno vyblázniť. Vždy som cítila, že som iná než väčšina svojich rovesníkov, s hlavou plnou všelijakých starostí a obáv, zásadne vyčnievajúca z radu, trochu rebelantská a dosť prchká. Doma som bola hýčkaná, ale nie veľmi šťastná. Taťo bol totiž alkoholik a hoci ma mal rád a nesprával sa ku mne násilnícky, trpela som vedno s mamou jeho nespoľahlivosť, pozdné príchody, hádky a hlavne bezmocnosť nad jeho a tým aj našou biedou. Nedávno sa upil na smrť...

Moje trápenie začalo v šestnástich, zdanlivo vcelku nevinným a u puberťákov bežným vytláčaním si vyrážok. Vždy sa mi na sebe niečo nepozdávalo. Predtým som si dlho namýšľala, že potrebujem schudnúť, hoci som v skutočnosti vždy mala peknú postavu. Problémy s kožou však zatienili všetko. Najprv som si do krvi štípala a rozorvávala nechtami vyrážky, neskôr som, ako správny homo sapiens začala používať nástroje. Môj inštrumentár tvoria ihly, špendlíky, nožničky, žiletky. Pred okolím (s výnimkou rodiny) som to roky úspešne tajila, obmedzujúc sa na ramená, plecia a hruď, občas lýtka, čo zakrylo vhodne volené oblečenie. S výstrihmi a ramienkami som sa nadobro rozlúčila. V posledných rokoch však padla za obeť tvár. Som posiata veľkými jazvami na tvári i na tele. Spočítať sa už nedajú. Stal sa zo mňa presný opak toho, do čoho sa človeka snažia dotlačiť ženské časopisy s usmiatymi modelkami a televízia s reklamou na pleťové krémy. Ubližovanie si nie je pre mňa žiadna rozkoš, i keď tečúca krv mi poskytuje akési zadosťučinenie. Myšlienky vtedy nie sú podstatné. Je to zvláštny blúznivý stav sústredenia sa na to jediné. Nič už nie je dôležité, ani bolesť nie. To pocity, ktoré tomu predchádzajú sú podstatné: neznesiteľné nutkanie, miestami až hraničiace s fyzickou nevoľnosťou, nástojčivý pocit, že niečo nie je v poriadku a musím to d-o-k-o-n-č-i-ť. Zúrivo umienená nenávisť voči hnisajúcim ranám a tvoriacim sa jazvám. Fatalizmus a bezmocnosť. Obvykle sú u mňa tieto stavy súčasťou predmenštruačného syndrómu. Objavujú sa hlavne vtedy, keď sa mi niečo nedarí alebo keď sa mi do niečoho nechce. Posilňujú ich obavy a očakávania, dokonca i tie radostné. Všetky myšlienky a konanie vtedy nedočkavo smerujú k tomu jednému a som ochotná urobiť hocičo, aby som sa dostala k svojim nástrojom a súkromiu. Robím to, lebo to musím robiť. Mám pocit, že inak explodujem a neviem sa na nič iné sústrediť. Potom mám aspoň chvíľu vytúžený kľud, no s geometricky narastajúcimi výčitkami narastá aj napätie a začarovaný kruh sa uzatvára…Prajem si zomrieť, zahadzujem ciele, vyhýbam sa povinnostiam i ľudom, utiekam sa do spánku, vymýšľam si výhovorky, rezignujem, ľutujem sa a nenávidím zároveň a opäť si zväčšujem rany, čo sa nestíhajú hojiť. Choroba však nepožiera len moje telo a nervy, ale aj čas. Hromadu času. Oddávam sa tomu celé hodiny, ba celé dni. Ako vlastne fungujem? Mám aj dobré obdobia. Vtedy zvládam povinnosti priam bravúrne, žijem na plný plyn, chtiac si všetko vynahradiť a generujem v sebe toľko šťastia, že si ho nemôžem nechávať pre seba. Inak si doslova kradnem chvíľky aspoň na to najnevyhnutnejšie a zvyšok nejako odložím. A tak som sa, po niekoľkých pokusoch o samovraždu a dvoch prerušeniach štúdia prehrýzla až k vysokoškolskému diplomu.

Absolvovala som niekoľko pobytov v psychiatrických zariadeniach. Lekári mi diagnostikovali obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD). Až na poslednom liečení v Hronovciach počas 1.polroku 2008 sa pre mňa konečne našla vhodná kombinácia liekov. Teraz fungujem už niekoľko mesiacov bez tej krvavej drogy vďaka liekom (Abilify, Assentra, Seroquel, Orfiril long) a vďaka svojim najbližším. Viac info o sebapoškodzovaní na www.monix.mysteria.cz.


Sebapoškodzovanie | stály odkaz

Komentáre

  1. joga
    skusila si cvicit aspon 2 roky pravidelne jogu?moje detstvo bolo peklo, neraz som bola doslova tiez na prasky, no po cviceni jogy ich vobec nepotrebujem.
    publikované: 04.09.2008 16:45 | autor: ostrich (e-mail, web, autorizovaný)
  2. Prosba
    Ahojte, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju bakalársku prácu, ktorá je zameraná na zámerné sebapoškodzovanie. Výskum bude prebiehať formou rozhovorov. Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017@gmail.com. Ďakujem vopred.
    publikované: 19.02.2017 22:10 | autor: Es2017 (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. Prosba
    Ahojte, som študentkou psychológie v Olomouci. Oslovujem vás prostredníctvom tohto príspevku z dôvodu, že *hľadám* ľudí - konverzačných partnerov pre svoju diplomovú prácu - Stigmatizácia a sebastigmatizácia u zámerne sebapoškodzujúcich osôb. (Bakalársku prácu som mala na tému Zámerné sebapoškodzovanie). Výskum bude prebieha formou rozhovorov. Všetko bude kompletne ANONYMNÉ. Hľadám ľudí vo veku od 18 rokov, ktorí sa v minulosti či naďalej v súčasnosti sebapoškodzujú. V prípade akýchkoľvek otázok ma prosím kontaktuje prostredníctvom mailu: vyskumdsh2017@gmail.com. Ďakujem vopred.
    publikované: 01.07.2019 10:13 | autor: Es2019 (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014